Home > Dobrá Novina

Čo je Dobrá novina

Pod mottom Podajme ruku deťom sa vo vianočnom období vydávajú skupinky detí sprevádzané staršími a dospelými kamarátmi ohlasovať radostnú zvesť o narodení Krista do rodín v mestách a dedinách na celom Slovensku a stávajú sa tak poslami nádeje. Každoročne rastúci počet koledníkov potvrdzuje, že tradícia spojená s rozmerom solidarity a pomoci ľuďom v núdzi sa stala príťažlivou aj pre dnešné deti a mladých.
Dobrá novina je najrozsiahlejšou akciou eRka a prekračuje rámec nielen jeho členskej základne, ale aj hranice Slovenska a európskeho kontinentu. Dobrá novina je zároveň verejná zbierka povolená Ministerstvom vnútra SR.
Počas vianočného obdobia deti koledami a vinšmi ohlasujú radostnú zvesť o narodení Krista v rodinách svojich miest a obcí. Súčasne zbierajú finančné prostriedky, ktorými Dobrá novina podporuje rozvojové projekty v krajinách afrického kontinentu.

Podoby koledovania v minulosti a hodnota tradície

V mnohých farnostiach sa koledovalo od dávna až do dnes, no vo väčšine obcí a miest tento zvyk upadol a takmer sa naň zabudlo. Koledovanie, polazovanie, vinšovanie, chodenie s hviezdou, s betlehemom, je však hlbokou súčasťou slovenskej kultúry. Prianie šťastia a materiálnej hojnosti je u nás spo4ené so zvestovaním radosti z narodenia Božieho Syna.

Koledovanie ako priestor pre tvorivosť a hravosť

Koledovanie ako forma ohlasovania dobrej zvesti mimo chrámového priestoru bolo počas socializmu neželané. Napriek tomu sa u nás udržalo, ba v posledných desaťročiach ešte zosilnelo. Veľkú zásluhu na tom má kolednícka akcia Dobrá novina. V najnovšej dobe však pozorovať, že divadelný rozmer koledovania trochu ustúpil do úzadia.
Hoci hudba je najkrajším nehmotným darom, ktorý koledníci prinášajú do ľudských príbytkov, bola by škoda ustúpiť od dramatického stvárnenia témy, lebo ono dáva koledovaniu dôležité dimenzie. Táto stránka koledovania sa môže rozvinúť jednak opätovným načretím do biblických prameňov, ale aj nadviazaním na tradičnú kultúru Slovenska v jej mnohotvárnosti.
V trojkráľových sprievodoch pôvodne vystupovali dospelí, a len neskôr deti. Hravosť a tvorivosť ako kvality detskej kultúry, boli prítomné v tradičných detských trojkráľových obchôdzkach, a môžu sa uplatniť aj dnes. Tvorivý princíp treba uprednostniť pred uniformitou, aby koledovanie bolo obohatením aj pre koledníkov, ktorí sa ho účastnia po viac rokov.
Nejde o inovácie za každú cenu: k známej téme treba pristúpiť tak, aby nadobudla prvotnú sviežosť a tak sa dotkla ľudského srdca. Predstavivosť našich predkov bola živená tým, čo poznali v chráme, kde býval betlehem umiestnený často na tom mieste, kde boží hrob. Betlehemci však často chodievali nie s betlehemom, ale s modelom kostola – Božím domom. Jasličky alebo kostolík kládli v navštívenom dome na stôl – tam, kam sa kladie chlieb. Ich konaním sa otvorila asociácia medzi stolom a oltárom. Tým, že rodina otvorila koledníkom, búchajúcim na dvere, vnútro izby nadobudlo nový význam. Návšteva bola vnímaná ako posvätenie priestoru. V niektorých častiach Slovenska ešte pretrváva zvyk položiť novopokrstené dieťa po návrate z kostola na stôl v dome. Stôl je tu miestom pre chlieb, dieťa i jasličky – pre každý Boží dar.
Chudobná materiálna kultúra našich predkov viedla k vynaliezavosti, a tak aj k hĺbke, pretože používanie jedného predmetu vo viacerých situáciách rozširuje významy. Na jednej z fotografií k štúdii Martina Slivku je chlapec s dreveným kostolom zakončeným hviezdou – formička na vianočné pečivo priniesla do témy aj motív chleba. Hravosť, nápaditosť pri výrobe rekvizít vidno aj na forme hada. Rekvizitou je tu bežne používaný predmet, vtiahnutý do hry. Pokúšanie Adama a Evy hadom môže mať pri hereckom konaní aj humorný rozmer – vtiahnutie motívu do témy príchodu Krista na svet však rozvíja aj tému Krista ako nového Adama, otvárajúceho raj z neho vyhnaným ľuďom. V danej situácii je humorné traktovanie scény pokúšania hadom primerané –dopĺňa hlavný radostný motív príchodu Božieho syna, ktorý ruší dôsledky neposlušnosti prarodičov.
Človek hľadá svetlo, ale na Epifániu svetlo prichádza k nemu. Divák chodí do divadla, no trojkráľové divadlo prichádza k nemu – do jeho príbytku. Preto je pri trojkráľovom koledovaní dôležité zachovať formu navštevovania ľudských obydlí. Hoci sú dnes príbytky uzavretejšie ako v dobách minulých, na trojkráľový sviatok sa darí otvárať priestor ľudskej osamelosti radostnou zvesťou. Aj divadelné postupy tomu môžu napomôcť. Netreba sa ich predstavovať ako niečo zbytočne pompézne. Veď už samo putovanie koledníkov, na čo ich poslucháči, či diváci odpovedajú otváraním dverí je zárodkom divadelnej komunikácie. Prevlek do kostýmu posilňuje rozmer sviatku a v situácii, kde niet vymedzeného javiska a hľadiska, pomáha identifikovať hráčov. Títo nebojujú o loptu, ale o priestor pre nesené jasličky. Sústreďujú sa pod hviezdou – tá je rekvizitou, ktorá umožňuje preniesť nočný dej do denného svetla.

Význam slova koleda

Slovo koleda má viacero významov. Označuje nielen piesne spievané vo vianočnom období, ale aj hovorené či deklamované vinše a želania hojnosti. Koledou sa nazývala tiež obchôdzka spojená so spevom a vinšovaním, ale aj odmena, ktorú koledníci dostávali od navštívených rodín (napr. „dostanem koledu“, „idem ku vám na koledu“, „zaspievam koledu“).

Význam tradície pre komunitu

Tradícia prináša do spoločenstva stabilitu, istotu, pocit vlastnej identity a tiež aj dejinnosti, kedy si človek, ako nositeľ tradície, uvedomí svoju minulosť, ale aj formovanie komunity do budúcnosti. Nie je však správne tradíciu iba konzervovať. Tradícia musí byť živá, musí podliehať kritike, vkladaniu nových kontextov. Tak aj koledovanie  dnes naberá nové formy, významy  a kontexty. V Dobrej novine koledujú najmä deti, posilňuje to ich vzťah k histórii, k spoločenstvu, stávajú sa aktívnymi členmi spoločenstva.  Vytvárajú aj vlastné vinše, piesne, masky a tak starodávnu tradíciu obnovujú.  Nie málo dôležité je aj vytváranie mostu medzi  generáciami, ktorý vzniká, keď koledníci siahajú po tradičných odevoch svojich rodičov a starých rodičov a rozprávajú sa o koledovaní v minulosti.

Dobrá novina v odbornej literatúre

V odbornom časopise Slovenské divadlo revue dramatických umení vyšla štúdia Anny Hlaváčovej Hviezdonosci – Obraz cudzinca v ľudovom divadle a premeny trojkráľovej témy, ktorá sa venuje vo veľkej miere koledovaniu Dobrej noviny. V štúdii sa môžete viac dozvedieť o podstate a významoch „koledovania“ troch kráľov a akú rolu dnes v tomto kontexte zohráva Dobrá novina: „…Dôležitá je aj kultivačná funkcia. Kedysi, keď ľudia chceli mať hudbu a divadlo, museli si ich sami urobiť – vznikalo tak kultivované publikom s rozvinutými hudobným myslením a určitým stupňom hudobných zručností. Pre túto spojitosť nie je zanedbateľné ani to, čo koledovanie dáva samotným koledníkom. V súčasnej situácii, ktorá divadelné vzdelávanie neurobila širokou kultúrno-spoločenskou témou, sa tisíce detí cez Dobrú novinu stretnú a ludickým princípom, vyskúšajú si tento nástroj živej komunikácie, vystúpia zo sveta počítačových hier do skutočnosti. … Okrem toho sa na sviatok, ktorý zobrazuje v troch kráľoch všetky ľudské rasy, trojkáľový idiom stáva kultúrnym mostom. Tento idiom má potenciál ďalej sa rozvíjať a stať sa nástrojom ozajstného medzi kultúrneho dialógu.“ Voľne stiahnuteľné číslo časopisu 4/2013

V roku 2019 je to 25. ročník Dobrej noviny

 

Viac o podporených projektoch a Dobrej novine  http://www.dobranovina.sk

Etiópia

Etiópia

Keňa

Keňa

Južný Sudán

Južný Sudán

Uganda

Uganda

Rwanda

Rwanda